Ako si ustelieš, tak budeš spať

Ako si ustelieš, tak budeš spať

Časy sa zmenili, už nič nie je také ako kedysi. Väčšina z nás si absolútne neváži čo má, a je zvyknutá na všetko sa len sťažovať. Takáto je dnešná spoločnosť. Všetko považujeme za zlé a neuspokojivé. Výnimkou pre nás nie sú ani názory na média a programy, či relácie, ktoré naše televízie ponúkajú.

Z každej strany počúvame len samých ufňukancov, ktorí bedákajú nad tým, že sa v telke nemajú už načo pozerať, že majú plné zuby "stupidných" tvárí a nezáživných reportáži, ktorých sú televízie plné. Viete, čo by som takýmto ľuďom odkázala? To ja mám plné zuby počúvať tie sťažnosti. Skúšali ste niekedy niekto premýšľať nad tým prečo to tak je? Prečo sú televízne programy preplnené týmito hlúposťami? Televízie vysielajú to, čo má podľa tzv. peoplemetrov najväčšiu sledovanosť, teda to, čo im nasledovne prináša najviac ziskov. Dáva to zmysel, však? Veď nie sú predsa žiadnymi dobročinnými organizáciami. A to, že im ide o zisk, to už predsa všetci dávno vieme. 

Každý z nás má v dnešnej dobe pri výbere toho, čo si v danú chvíľu pozrie, slobodnú vôľu. Ponuka televíznych programov je už natoľko bohatá, že vyhovárať sa na to, že pozerám to a to, preto, lebo nič iné v televízii nejde je... jednoducho nevhodné. Najčastejšiu kritiku počúvam na relácie typu Bučkovci (reality šou), na to množstvo telenoviel, či slovenských seriálov, ktorých obsadenie tvoria dokopy piati (to len trošku zveličujem), stále tí istí slovenskí herci, takže človek vlastne na základe hereckého obsadenia ani nevie, ktorý seriál práve zapol.
Ale, aby som sa dostala ku koreňu veci, že je každého slobodné rozhodnutie, čomu bude a čomu nebude venovať svoju pozornosť a drahocenný čas. Len my sami si volíme, že je vo vysielaní toľko násilia a hlúposti. Práve tieto programy či seriály majú vďaka nám najvyššiu sledovanosť, preto ich televízia zo svojho vysielania, dovolím si tvrdiť NIKDY (teda kým na to bude doma čumieť toľko ľudí), nestiahne. Práve naopak. Vysielanie sa bude aj naďalej vyvíjať v tomto duchu, programy budú stále rovnakého typu a možno to bude ešte horšie. Dovolím si tak tvrdiť preto, lebo aj médiá sa len prispôsobujú spoločnosti. Mali by ju vytvárať a eticky i morálne viesť správnym smerom, no z toho by sa im až tak veľmi vrecká nenapĺňali a preto je to skôr naopak. Veď si len spomeňte ako nám rodičia zakrývali oči, keď sa na obraze čo i len schyľovalo k bozku. Nehovoriac o tom, čo poznám z počutia, že v dobe komunizmu sa na obraze jednoducho objavila obrovská hviezdička a deti mohli ísť rovno spať a len fantazírovať o tom, čo môže byť také tajné a im neprístupné.

Tak ako to vlastne je? Je moderné sťažovať sa na to, načo sa sťažujú všetci ostatní? A ako náhle sa zatvoria dvere medzi súkromím a verejnosťou zapíname televízny kanál a svoju obľúbenou reality show? Áno, dosť rafinované. Zmena by musela nastať v ľuďoch. Masovo by sa museli prestať sledovať reality šou, telenovely, správy plné nešťastia, sĺz a životných, či prírodných katastrof. Taktiež sa na obrazovky nemusia vrátiť spomínané hviezdičky, no rodičia by mali klásť rovnaký dôraz na morálku ich detí ako to bolo kedysi.

Veď ty ani neexistuješ...

O tom či niekto existuje alebo nie už nerozhoduje len samotné bytie človeka, nestačí to, že dýcha. Dnes keď nie si v telke, akoby si ani neexistoval. Dosť primitívne, však? Mediálny svet je obrovskou príležitosťou, bránou pre všetky minútové „hviezdy“ a „hviezdičky“, ktoré zažiaria, avšak hneď aj zhasnú. Televízia vytvorila priestor pre tieto kvázi celebrity, no je to len vina ľudí, že sa tak stalo. Veď sa len pozrime, koľko cudzích tvárí sa predvádza v našich obývačkách s radosťou a chuťou. Je na nich vidieť ako si to užívajú a väčšina z nich ani len netuší, že sú na smiech. Žijú v akomsi vlastnom matrixe s úprimným pocitom, že ich všetci milujú, a že práve oni tvoria podstatnú časť nebodaj aj šoubiznisu. Ľudia, ktorí tam skutočne oprávnene patria sa nad týmito „prípadmi“ len pousmejú, prehodia vlasmi a viac o nich ani nezakopnú. Nech si v tomto sne žijú aj naďalej.

Televízia vie čo robí. Všetko je to o peniazoch. Zneužívajú finančné, prípadne osobnostné nedostatky ľudí na to, aby zarobili, zvýšili svoju sledovanosť a naše „osobnôstky“ získavajú svojich pár sekúnd slávy.

Pozerám reklamu a tu zrazu film

Chápem, že žijeme v dobe kde každý hovorí o ekonomickej a kadejakej inej kríze a všetci musíme z niečoho žiť, no čo je veľa to je veľa. Médiá, hlavne tie súkromné, žijú z reklám. Tomu rozumiem, ale čomu nerozumiem je skutočnosť, že nevedia kedy dosť.

Celé týždne nás deptajú reklamami a upútavkami na film či kadečo iné čo ponúkajú a keď si pokojne sadneme v pohodlí  domova do kresla, aby sme si to končene pozreli, len sa zbytočne vytočíme. Už po pár minútach bežiaceho filmu/relácie/seriálu prichádza prvá reklama. POZOR nie kadejaká reklama. Niekedy je to aj 10 či 15 minútový reklamný spot, ktorý ešte ani neskončil a už prichádza ďalší. Tak si znova vydýchneme, keď beží film ďalej. Naša radosť netrvá však dlho. Po 30 minútach prichádza ďalšia reklama.

Len aby nás to postupom času neomrzelo milé televízie.

V každom prípade je to veľmi zložitá psychológia médií. Nezabúdajme, že je aj na nás ako sa bude situácia v televízii ďalej vyvíjať.

Autorka článku: Lenka Hopková